SKUPINA ROZVOJA OSOBNOSTI
Aktuálne skupinová terapia v ambulancii neprebieha.
ČO JE SKUPINOVÁ PSYCHOTERAPIA A AKO FUNGUJE?
Skupinová psychoterapia je pravidelné stretávanie sa skupiny ľudí snažiacich sa zlepšiť svoje fungovanie v medziľudských vzťahoch či zmierniť niektoré psychické problémy pod vedením psychoterapeutov. Prebieha formou rozhovorov medzi členmi skupiny a terapeutmi a členmi skupiny navzájom.
Ľudia v skupine majú možnosť otvorene hovoriť o svojom prežívaní, vyjadrovať svoje pocity, učiť sa porozumieť pocitom svojim a pocitom iných ľudí. V skupine môžeme iným pomáhať pri riešení ich problémov a naopak využiť ich pomoc pri riešení vlastných. Členovia skupiny môžu byť pre nás zrkadlom, umožnia nám pozrieť sa na seba „zvonka“ (hoci to niekedy môže byť nepríjemné, prispieva to k reálnejšiemu pohľadu na seba). Skupina ponúka možnosť získavať a ohraničovať si svoj priestor a poskytovať priestor ostatným a rešpektovať ich. Dôležité je všímať si, čo sa v nás na skupine deje („tu a teraz“ ), do súčasných vzťahov si často nevedomky premietame naše skúsenosti a vzťahy z minulosti. Konflikty sa riešia „v priamom prenose“ za spoluúčasti ostatných, čo umožní nahliadnuť na vlastnú rolu v problémových situáciách a poskytuje možnosť osvojiť si nové spôsoby ich zvládania.
PRAVIDLÁ SKUPINOVEJ PSYCHOTERAPIE
1. Absencia. V prípade nevyhnutnej absencie sa čo najskôr ospravedlňte jednému z terapeutov. Nie je možné posielať odkazy po ostatných členoch skupiny. V prípade neúčasti nielen Vy prichádzate o program, ale aj ostatní o Vašu prítomnosť.
2. Neskorý príchod na skupinu je ochudobnením pre Vás aj členov skupiny.
3. Počas stretnutia vypínajte mobilné telefóny.
4. Na skupine nie je dovolená účasť pod vplyvom psychoaktívnych látok vrátane alkoholu.
5. Terapeutická práca nemôže fungovať, ak by medzi členmi skupiny vznikol partnerský alebo iný vzťah vzbudzujúci závislosť, vďačnosť.. (napr. obchodný, pracovný).
6. Je zakázané fyzické násilie voči ľuďom a veciam.
7. Každý člen skupiny má v priebehu terapie právo povedať STOP (nepokračovať v téme, o ktorej hovoriť nechce. Zvážte ale, či neodmietate len to, čo nechcete počuť.
DOPORUČENIA PRE SKUPINOVÚ PSYCHOTERAPIU
1. Zachovávajte skupinové tajomstvo. Podporujete tak nevyhnutný pocit bezpečia a dôveru v rámci skupiny. („nevynášať zo skupiny“)
2. Otvorene hovorte o vlastných pocitoch a myšlienkach, o vzťahoch v skupine vrátane výhrad a kritiky. („koľko do skupiny vložíte, toľko si z nej odnesiete“)
3. Nevytvárajte dvojice či podskupiny, nestretávajte sa s členmi skupiny mimo terapeutických stretnutí. Ak sa predsa o niečom rozprávate mimo skupinového stretnutia, prineste tému naspäť do skupiny.
4. Neprenášajte metódy a techniky z terapie do bežného života, nehrajte si na terapeutov, obzvlásť nie vo svojej rodine, kde môže byť takého chovanie veľmi škodlivé.
5. Počas terapie sa môže prechodne zhoršiť Váš stav, lebo Vaše potlačované konflikty, problémy „vychádzajú na povrch“.
6. Všímajte si prípadné zmeny v užívaní psychoaktívnych látok (cigarety, alkohol, lieky..) a hovorte o nich. U pacientov ohrozených rozvojom závislosti sa doporučuje abstinencia. Skupinová psychoterapia u pacientov s už rozvinutou závislosťou je možná až po 2 ročnej abstinencii.
7. O paralelne prebiehajúcej inej forme terapie (individuálna terapia, práca s telom, rozvojové a sebaspoznávacie kurzy..) informujte terapeutov a skupinu.
8. Hovorte o tom čo Vás trápi konkrétne, všeobecným „mudrovaním“ s problémami seba i druhých nepohnete. Hovorte vždy za seba (v 1. osobe j.č.).
9. Vydržte v skupine až do konca, odísť predčasne znamená premárniť príležitosť a vezmete ju aj ostatným.