Časté otázky:
Čo je psychoterapia?
Psychoterapia je zjednodušene povedané "liečba rozprávaním". Vychádza z uznávaných psychologických teórií a princípov so zámerom pomôcť ľuďom zmeniť ich správanie, prežívanie a osobnostné charakteristiky tým smerom, ktoré terapeut i klient považujú za žiaduce.
Psychoterapia nie je procedúra či zákrok vykonávaný terapeutom na klientovi, ale je to skôr proces medzi terapeutom a klientom, v rámci ktorého pracujú spoločne.
Ako funguje psychoterapia?
Pôsobením mechanizmov ako emočná korektívna skúsenosť, kognitívna reštrukturácia myslenia, interpretácia vnútorných a medziľudských konfliktov (a i.) v prostredí bezpečného terapeutického vzťahu dochádza k lepšiemu pochopeniu samého seba, sebaprijatiu, schopnosti zmeniť problematické vzorce správania a k zmierneniu či ústupu psychických ťažkostí.
Prečo existuje toľko rôznych typov psychoterapie?
Psychoterapii sa venovalo množstvo ľudí a mnohí z nich vymysleli vlastné teórie a prístupy, ktoré si získali svojich nasledovníkov. Psychoterapeuti si vyberajú "svoju psychoterapeutickú školu" zväčša podľa vlastného zamerania a typu osobnosti. Často okrem "hlavnej metódy" využívajú i techniky iných škôl. Prístup každého psychoterapeuta je individuálny a originálny.
Čo je psychodynamická psychoterapia?
Patrí medzi tzv. "hlbinné" psychoterapeutické školy vychádzajúce z predpokladu, že súčasné prežívanie a vzťahy odrážajú celú našu osobnú históriu a preskúmanie a pochopenie tejto histórie má liečivý účinok. Venuje sa skúmaniu "dynamiky" interpersonálnych vzťahov a emócií, ktorá vyplýva z existencie neuvedomovaných vnútorných konfliktov.
Aký je rozdiel medzi psychiatrom, psychológom a psychoterapeutom?
Psychiater je lekár, ktorý po ukočení štúdia všeobecnej medicíny získa špecializáciu v odbore psychiatria.
Psychológ študuje na vysokej škole odbor psychológia. Psychológ si z viacerých špecializácií môže zvoliť odbor klinickej psychológie, ktorej "pole pôsobnosti" sa prekrýva s psychiatriou.
Psychiatri i psychológovia pri svojej práci využívajú psychoterapiu a psychiatri používajú aj lieky.
Psychoterapeuti sú "experti" na psychoterapiu. Môžu to byť psychiatri aj klinickí psychológovia (prípadne vysokoškolsky vzdelaní sociálni pracovníci). Majú ukončený viacročný psychoterapeutický výcvik, ktorý sa väčšinou skladá z teoretického štúdia, sebaskúsenostnej individuálnej a skupinovej psychoterapie a supervízie (vedenia pacienta pod dohľadom skúseného kolegu).
Akou formou prebieha stretnutie?
Formou rozhovoru v sede v kreslách.
Aká je frekvencia a celkový počet stretnutí?
Individuálne podľa dohody. Obvykle 1x týždenne pri krátkodobej terapii (t.j. 5-15 stretnutí). V prípade dlhšej terapie sa frekvencia môže postupne znížiť na 1x za 14 dní, prípadne 1x za mesiac.
Aký je spôsob platenia?
Priama platba v závere stretnutia alebo po dohode platba vopred prevodom na účet.
Ako sa objednať?
Telefonicky alebo cez email. Ak pre zaneprázdnenosť neprijmem telefonický hovor, zavolám Vám neskôr späť.
Čo je autogénny tréning?
Relaxačná technika, ktorú vymyslel nemecký lekár J. H. Schultz, založená na nácviku uvoľnenia pomocou sústredenia sa na jednoduché formulky. Dosiahnutý stav hlbokého príjemného uvoľnenia má blahodárny účinok na celý organizmus. Posilňuje odolnosť voči stresu, pôsobí liečebne i preventívne.
Čo je skupinová psychoterapia a ako funguje?
Skupinová psychoterapia je pravidelné stretávanie sa skupiny ľudí snažiacich sa zlepšiť svoje fungovanie v medziľudských vzťahoch či zmierniť niektoré psychické problémy pod vedením psychoterapeutov. Prebieha formou rozhovorov medzi členmi skupiny a terapeutmi a členmi skupiny navzájom.
Ľudia v skupine majú možnosť otvorene hovoriť o svojom prežívaní, vyjadrovať svoje pocity, učiť sa porozumieť pocitom svojim a pocitom iných ľudí. V skupine môžeme iným pomáhať pri riešení ich problémov a naopak využiť ich pomoc pri riešení vlastných. Členovia skupiny môžu byť pre nás zrkadlom, umožnia nám pozrieť sa na seba „zvonka“ (hoci to niekedy môže byť nepríjemné, prispieva to k reálnejšiemu pohľadu na seba). Skupina ponúka možnosť získavať a ohraničovať si svoj priestor a poskytovať priestor ostatným a rešpektovať ich. Dôležité je všímať si, čo sa v nás na skupine deje („tu a teraz“ ), do súčasných vzťahov si často nevedomky premietame naše skúsenosti a vzťahy z minulosti. Konflikty sa riešia „v priamom prenose“ za spoluúčasti ostatných, čo umožní nahliadnuť na vlastnú rolu v problémových situáciách a poskytuje možnosť osvojiť si nové spôsoby ich zvládania.
Zdroje:
MUDr. J. Hašto: Autogénny tréning, Vydavateľstvo F, Trenčín, 1999
MUDr. D. Mago: Psychoterapeutický vzťah, SZÚ v Bratislave, katedra psychiatrie, 2006
MUDr. D. Mago: Vývin psychoterapeutického vzťahu v hlbinnej psychoterapii z historického a teoretického hľadiska.
In Psychiatria, 2006, č. 3-4, s. 106 - 111, dostupné on line: www.psychiatria-casopis.sk